Založit novou webovou stránku nebo e-shopChci nový web
Aktivity

Sihla, marec 2007

Od leta roku 2003 chodievam na stredné Slovensko do obce Silha (okres Brezno) za koňmi. Som členom tamojšieho hucul klubu. Pre viac informácii si pozrite stránku www.hucul.sk Až tieto jarné prázdniny som so sebou po prvý krát vzala Joffina.

Joffko kone niekoľko krát videl, no vždy šlo o krátke náhodné stretnutie niekde v prírode. Rozhodla som sa ho na tieto ušlachtilé zvieratá privyknúť. Začali sme už vo februári tu v Bratislave, na ranči Bátor. Teraz je koniec marca a Joffino chápe, že do koní nemá kúsať, vešať sa im na chvost (to sa mu raz podarilo!), vyšťekávať po nich a motať sa im popod nohy. Akceptuje, že koníka čistím, uzdím, rozprávam sa s ním a vodím ho na vodítku.

Ešte nás čaká veľa práce, lebo nevie predýchať keď vysadnem. Začne besniť- šteká, obieha a chniape po nohách a chvoste. Nie je hlúpy, takže zranenia nehrozia, len je strašne hlučný a otravný. Skúsila som ho umlčať tak, že som svoju kobylku nacválala. Samozrejme to problém nerieši, no aj tak bol donútený stíchnuť aby nám stačil a aj po spomalení tak pracne lapal po dychu, že neštekal ; -)

Pokúsim sa ho vycvičiť do leta. Predpokladám, že rýchlo pochopí, že keď bude poslúchať budem ho brávať na prekrásne vychádzky do terénu. Tak teda držte palce. Ak máte skúsenosti s privykaním dospelého psa na kone budem veľmi rada ak mi o nich napíšete. Kontakt v knihe návštev v menu.

 

Cífer 30. septembra 2006

Keď mi prišla do mailovej schránky pozvánka na síce neoficiálny, no predsa agility pretek, automaticky putovala do koša. Čo by môj polozačiatočnícky pudlík robil na pretekoch?

Ako som k veľkému prekvapeniu zistila, trénerka Anka mala iný názor. Moju účasť brala ako tak veľkú samozrejmosť, že to jednoducho nešlo odmietnuť. Keď ma ubezpečila, že to bude jednoduché, bez slalomu, hojdačky či technicky náročných manévrov, dokonca som sa začala aj tešiť.

Celé tešenie sa ma v predvečer preteku opustilo. Mala som dlhý týždeň, tušila som, že sobotné vstávanie nebude ľahké. Ani nebolo. Joffko sa pre istotu nemal k vstávaniu vôbec. Keď potom pred domom začal vystrájať a nereagoval na privolačku, vyprchali zo mňa posledné náznaky nadšenia.

Raz však začať pretekať treba, tak some vyrazili.

Pochmúrna nálada ma prechádzala postupne ako stúpalo slniečko a príjemne sa otepľovalo. Čakanie na obhliadky aj samotné behy boli príjemné, v peknom prostredí a fajn atmosfére.

Prvý beh bol docela vtipný. K môjmu zdeseniu sme mali na parkúre aj slalom, ako hneď druhú prekážku, ktorý nám však zatiaľ moc nejde. Rozhodca Vakonič nám „á-nulkárom“ povolil mať v ruke pamlsok. Čo nám by aj tak nepomohlo, len by ho to rozohnilo. Už beztak bol Joffino napätý ako struna. Krvopotne som Joffka prepchala správnymi slalomovými medzerami. Až ku koncu našiel správny rytmus. Zjavne bol so sebou spokojný a vo svojom majstrovskom výkone chcel pokračovať. Tak nabral tempo a skočil čo mu prišlo do dráhy. Keď mi odbehol zlým smerom, už sa mi ho nepodarilo dostať pod kontrolu. Z parkúru som ho musela odniesť, inak by tam dodnes besne krúžil. Napriek tomu som s ním bola maximálne spokojná. Snažil sa, blbé bolo že až moc ; -)

Druhý beh už bol lepší. Parkúr bol bez slalomu, no i tak sa mi zdal veľmi obtiažny. Bolo tam plno technicky náročných prvkov ako menenie smeru či všemožné slučky a kríženie. Do jednej z takýchto pascí sme sa dostali a ostali diskvalifikovaní. Nestihla som ho stiahnuť a vletel do látkového tunela. Verte či nie, to bola naša jediná veľká chyba, žiaľ teda osudná. Počas celého behu som ho udržala pod kontrolou, dokonca aj počas spomínaného disknutia. To som sa len ja neskoro spamätala a Joffko „hodil“ otočku ku mne až tevnej časti tunela.

Pes sympaťák, Bratislava 2006

V sobotu 10. júna sa v bratislavskom Horskom parku konal druhý ročník netradičnej súťaže Pes sympaťák organizovanej mestskou časťou Bratislava- Staré Mesto. Zúčastnil sa jej aj môj stredný pudel, samozrejme za môjho doprovodu :-).

Toto podujatie sa už druhým rokom stretlo s veľkým ohlasom verejnosti. Prihlásilo sa takmer päťdesiat chlpáčov všemožných plemien a nechýbali ani orieškovia. Súťažilo sa až v štyroch kategóriách- juniori, otvorená trieda, veteráni a tento rok mali priestor aj šteniatka v „puppy“ triede.

Nepsíčkarov možno prekvapí, že detí bolo na akcii relatívne málo. A väčšina z nich aj tak len doprevádzala súťaživého rodiča.

Predpoludním bola prezentácia psov a povinná veterinárna prehliadka. Sponzori využili príležitosť a k štartovnému číslu každému pribalili za dve igelitky so vzorkami psích granúl a kvantom propagačných letáčikov.

Presne na poludnie za začala samotná súťaž. Každý dostal priestor na predvedenie svojho miláčika. Oficiálne nešlo o to, ako má zvládnutý výcvik, no pravdupovediac, komu by učaril nezvládnutý bláznivý psisko? Najväčší ohlas u divákov mali prvky tanca so psom. Ide o súbor priam cirkusantských kúskov ako panáčkovanie, váľanie sudov či slalom pomedzi nohy.

Môj Joffko predviedol skákanie na zadných, slalom pomedzi nohy, otočku okolo svojej osi a jednoduché sadni spojené s chytením loptičky. Budúci rok si nacvičíme plnohodnotné vystúpenie ; -).

Súťaž sa konala v pomerne stiesnených priestoroch horárne. Koncentrácia vrtiacich chvostov i vycerených zubov na štvorcový meter bola dosť veľká. Nepáčila sa mi neohladuplnosť niektorých psíčkarov. Nejeden pes bol pustený na voľno, takže sa plietol pod nohy a dokonca sa zatúlal aj do súťažného kruhu, kde rozptyľoval súťažiacich.

Po predvádzaní psíkov bol divákom dožičený priestor a hlasovanie. Bohužiaľ málokto dodržiaval pravidlo „čo kategória, to jeden hlas“. A tak sa stalo, že víťazný psík mal cez sto hlasov, pričom tam toľko ľudí ani len nebolo a nechcem vedieť aké číslo vzniklo spočítaním celkových hlasov v rámci danej kategórie. Myslím si, že toto by sa malo nasledujúci rok preorganizovať.                            

Určite ste zvedaví na výsledky, takže tu sú: v triede puppy vyhrala krížená jazvečíčka Nela, v triede junior prvé mesto obsadila stredoázijská ovčiačka Cajša Mako-l-ala, v otvorenej triede vyhral zlatý retríver Cézar a najsympatickejší veterán bol kríženec Muky-Čud. Strašne ma mrzí, že nemám ich fotku, no pre množstvo ľudí sa k nim nedalo dostať.

Počas zratávania hlasov si diváci mohli pozrieť psiu módnu prehliadku, prezentáciu psieho salóna, prácu canisterapeutických a policajných psov.

Celú akciu si dovolím nazvať veľmi vydarenou. Negatívum bolo len neobjektívne hlasovanie, zato pozitív bolo neúrekom. Z technickej stránky ma najviac potešil výber miesta konania a fakt, že do horárne mohli aj psíci (čo na psích akciách stále nie je pravidlom). Pre súťažiacich aj pre divákov to bola plnohodnotne strávená slnečná sobota.

Coursing, jeseň 2006

To by som nebola ja, aby som nevyskúšala, čo sa dá ; -) Ešteže mám pudlíka- Joffino túto moju úchylku dokonca oceňuje. Tentoraz sme sa zúčastnili coursingového tréningu na bratislavskej dostihovej dráhe.

Coursing je jeden zo psích športov. Je podobný chrtím dostihom s tým rozdielom, že dráha je nepravidelná- návnada rôzne klučkuje, takže pes musí v rýchlo reagovať a v plnom tempe meniť smer.

Dlho som sa coursingu vyhýbala v obave že Joffko odo mňa nebude chcieť odbehnúť na tak veľkú vzdialenosť. Napriek tomu, že pudlíci majú polovných predkov a ich záujem prenasledovať je stále silný, sa od majiteľov príliž nevzďaľujú. Tak sme začali trénovať povel "čičinka". Už je vám asi jasné, na čom sme trénovali- na pouličných mačkách. Na svoju obhajobu, než ma udáte Slobode zvierat, musím povedať, že mačka vždy mala a bude mať navrch. Mačky sú inteligentné zvieratá, načo by sa zaoberali blbými psami, radšej ujdú. Neraz sa nám stalo, že mačku naháňačka prestala baviť, zastala, zasyčala a môj pes sa musel porazený dekovať. Najzaujímavejší zážitok sa nám stal s bielym kocúrom od susedov. Dramatická naháňačka, kocúrik v poslednej chvíli vyskočil na vysoký múrik. Joffino ostal štekať dole. V tom som počula susedu ako volá svojho kocúra domov. On úplne v kľude zoskočil a ležérnym krokom prešiel vedľa Joffa mieriac domov k paničke :-)

Takže naháňanie sme mali natrénované a mohli sme sa prihlásiť na tréning. Okrem chrtov a ridgebackov tam boli borderáci, šeltia, maltezák, bradáč... Prvý beh šiel Joffko sám. Ohromne sa tešil, aj keď ešte netušil na čo. Návnada sa pohla a on bez zaváhania trielil za ňou. Návdava sa po prekvapivo dlhom a ďalekom okruhu vrátila k nám k štartu. Zastavila sa, zastavil sa aj pes a nič. Začal čuchať najbližšie kríky. Letel oživot za kusom kožušiny cez polku Petržalky a keď sa konečne zastaví ani na ňu nepozrie! Tu sa odzrkadlil nedostatok môjho výcviku na mačkách. Ani tie na konci nezakúsne, keď zastavia je po zábave a treba si nájsť alternatívnu činnosť. To je veľmi pozitívny nedostatok ;-). Na tréning sa ešte vrátime, je to príjemné spestrenie pre oboch.

Termíny tréningov nájdete na stránke www.coursing.sk, stačí sa prihlásiť

Popis k fotkám- prvé dve sú nácvik zákusu s kúskom kožky na udici, dve zo štartu a ďalšie dve z behu. Ten biely igelit na zemi je pohyblivá návdava s kusom kožky. Prvý beh bežal sám, druhý sme skúsili so psím parťákom, no to sa nepodarilo. Joffina rozptýlil, prestal sledovať návnadu, pozeral len po bradáčovi a kvôli nemu predsa tak ďaleko nepoletí a vrátil sa ku mne ; -) Posledná fotka je po dobehnutí prvého, už mám v ruke pripravenú odmenu :-)

  

TOPlist
Vytvořeno službou WebSnadno.cz  |  Nahlásit protiprávní obsah!  |   Mapa stránek