Včera (21.2.06) sa ku mne a Joffkovi na prechádzke pridalo rozkošné podrastené šteňa. Vôbec som sa ho nesnažila prilákať, lebo naokolo postávalo množstvo ľudí. Predpokladala som, že taký peknučký psík musí niekomu patriť. Joffrey sa s nim chvíľu pohral na lúke. Keď som zamierila domov, šteňa sa tvárilo, že ostáva tam, kde je. Na moje prekvapenie nás čochvíľa dobehlo a už sme sa ho nezbavili (nie že by sme chceli). Snažila som sa ho niekomu vrátiť, no nebolo komu :-( Vzala som ho teda k nám domov, aby som mohla zavolať do útulku ( www.slododazvierat.sk ). Škoda-preškoda, že sme si ho nemohli nechať. Žiaľ ani na dobu, než sa mu nájde pôvodný alebo poprípade nový majiteľ, lebo odchádzame na lyže. Tu je aspoň pár fotiek, ktoré som nafotila, keď bol u nás.

Tohoročné zimné prázdniny (január ´06) sme strávili na Orave. Joffreyho berieme na každú dovolenku. Robí to čoraz viac ľudí- na našom hoteli sa stretlo až päť psov- dvaja bíglovia, westík, yorko a náš samozrejme pudlík. Všimnite si ako nám ide skojoring :-D

Joffkovým veľkým zážitkom bolo, keď som kúpila mississippskú (vodnú) korytnačku Alžbetku. Bol by ju ochotný zjesť, aj keby to malo byť jeho posledné jedlo vôbec. Už sa však pomaličky zmieruje s tým, že ju nikdy neochutná :) Mám ju pomerne zaujímavo odfotenú- tam na ten pahorok sa dostala úplne sama a to v odraze, tak to som ja ; -)

Podarilo sa mi " zozbierať" všetkých Joffkových kamarátov, to jest Deilinku (papillonka), Geriho (cavalier) aj Sophinu (pudlica). Všetci boli fantastickí, teda vrámci svojich možností :). Na prechádzke som sa ich nemohla dopočítať, najmä keď sa k nám priplietli nejakí cudzinci. Trošku som nedomyslela úväz- tri flexi na mňa boli trochu moc. 

Na chlpáčoch boli nádherne vidieť rozdielnosti ich pováh, aj životné skúsenosti. Najprv som všetkých naraz vyvenčila. Navzájom sa poctivo ignorovali. Štence (Geri a Sophienka) sa neúnavne plietli pod nohy a zaliezali do každej brány v domnení, že už sú doma. Deilinka sa o ne nezaujímala vôbec, len Joffko ich občas prerátal. Po malom ródeu vo výťahu sme boli konečne doma. Sophina, inak velký suverén, zaliezla pod stôl, Geralt osamel v predsieni, Deilina skočila na sedačku a Joffko bol nervózny, že ich všetkých nemá v zornom poli. Keď sa k nám Geri konečne pridal, Joffko s Deilinkou sa začali hrať. Šteniatka by boli zjavne rady nasledovali ich príklad, no ani sa nepohli z miesta. Týždeň som sa tešila, ako budú spolu vyvádzať a oni nič!!! Chvíľu som sa ich snažila vtiahnuť do hry, no bez úspechu.

Pokúšala som sa celú smečku vyfotiť. Podarilo sa mi zopár milých momentiek, no skupinová fotka bola nemožná. Jediný Joffko ako tak poslúcha, u zvyšku je to (zatiaľ) beznádejné. Nie je im však čo vyčítať- Sophine sú len tri mesiace, Geriho máme presne týždeň a Deilinka nepočuje. Nepomohlo ani rýchle konanie. Chcela som ich všetkých naaranžovať nakopu, no to bolo pod Deilinkynu úroveň a šteniatkovské sebavedomie :)

Takto najbližšie som ich k sebe dostala. Všimnite si, prosím, ako krásne nespolupracujú- každý pozerá inam (aj napriek mojej snahe).

Joffko nás sprevádzal aj na dovolenke v Tatranskej Lomnici. Najväčšiu radosť tam mal z nízko posadeného okna, vďaka čomu mohol pozorovať svet vonku a z množstva drobných potokov. Joffrey je veľmi skúsený potápač. Dokáže strčiť celý čumák do vody, a tak dôkladne preskúmavať dno. Samozrejme vyfukuje bublinky, aby mu do nosa nenatiekla voda. Raz sa mu podarilo mať pod hladinou aj oči. Nenechali ho chladným ani drzé veveričky prebehujúce zo stromu na strom. Na jeho veľké sklamanie bol zrovna v tom momente na vodidle, takže sa musel nečinne prizerať, ako mu uteká potencionálny zákusok.